Už ako chlapec, ktorý vyrastal na dedine, som rád narábal s nožíkom. Obľúbený nožík bol “Rybka“, s ktorým som urobil prvé píšťalky z vŕby. V roku 2005 som sa začal zaujímať o výrobu pastierskych píšťaliek. Nastál čas zháňania si potrebnej literatúry a bazového dreva. Vo februári 2005 som sa zúčastnil prednášky „ FUJARA II“, výroba a interpretácia, ktorú usporiadalo SOS Banská Bystrica. Na tejto prednáške som si kúpil knižku Hráme na fujare od Dr. Ladislava Lenga a zoznámil som sa aj s výrobcami, ako sú Vladimír Homola, Peter Blaha, Juraj Slivka a Michal Fiľo. Pán Peter Blaha mi dal základné informácie o rozmeriavaní dierok na píšťalky. Na základe jeho rád a možných výrobných postupov, som v auguste 2006 vyrobil prvú šesťdierkovú pastiersku píšťalku. V tom istom roku som sa stretol aj s vynikajúcim výrobcom pánom Dušanom Holíkom a ukázal som mu moju vyrobenú šesťdierkovú píšťalku. Pochválil ju a to mi dodalo viac odvahy pustiť sa do výroby pastierskych píšťal. V roku 2007 som sa stretol s Vladkom Homolom a on mi pomohol urobiť prvú fujaru. V Júni toho istého roku, som prezentoval obec Bacúch s píšťalkami a fujarami na 42. Horehronských dňoch spevu a tanca v Heľpe. Veľa teoretických vedomostí som získal z knihy „Majstri „ od pána Mariana Plavca. Ďalším z mojich učiteľov bol Danko Mudrák. V rokoch 2008, 2009 a 2010 som sa zúčastnil súťaži Instrumentum Excellens v Detve ako výrobca píšťal a fujár. Jedná s mojich fujár je zobrazená v knihe „Fujara ako výtvarné dielo“ od Prof. Oskara Elšeka. V roku 2012 som sa stal členom Folklórneho združenia Javorie, spolok fujerášov. Fujaru a našu ľudovú kultúru prezentujem na rôznych kultúrnych podujatiach, folklórnych festivaloch, výstavách ako výrobca a inštrumentalista.
Moje pastierske píšťalky a fujary si našli svojich majiteľov aj za hranicami našej republiky a to v Česku, Nemecku, Taliansku, Španielsku, Poľsku, Írsku, Rusku, Litve a v Srbsku
Fujara – slovenský ľudový hudobný nastroj, ktorá je jedinečná tým, že sa v minulosti nachádzala len na Slovensku a stála sa symbolom života pastierov na strednom Slovensku. Vyskytovala sa najmä v regiónoch Podpoľania, Gemera a Pohronia. Na Podpoľaní to bolo v okolí Detvy, v Gemeri to bolo v Tisovci, Utekáči a na Pohroní to bolo v Priechode, v Podkoniciach a Lučatíne.
Fujara je výnimočná svojim tvarom, veľkosťou, výtvarným prevedením a charakteristickým zvukom. Práve pre jej pekný prenikavý zvuk, bola často využívaná aj ako signálny nástroj pastierov. V súčasnosti je fujara vyhľadávaný hudobný nástroj, pre jej špecifický zvuk a je neodmysliteľnou súčasťou folklórnych súborov, fujaristov, pri vystúpeniach na folklórnych slávnostiach. Pre tieto výnimočné vlastnosti slovenská fujara a jej hudba bola v novembri 2005 zapísaná do zoznamu diel nehmotného dedičstva UNESCO.