Milan Piliar - Výroba fujár
Výroba
Jedným z najčastejšie používaným drevom na výrobu je baza čierna. Výrobcovia ju radi používajú pre jej mäkkú dužinu v strede a jeho dobré rezonančné vlastnosti. Drevo sa reže mimo vegetačného obdobia, najlepšie v mesiacoch december, január, február, kedy, ako sa povie drevo spí a má v sebe najmenej miazgy.
Ponuka nástrojov
Klasické jednodielne fujary, pastierske píšťaly šesťdierkové a koncovky, vyrezávané jemným rezom, leptané kyselinou dusičnou a prírodné morené. Pastierske píšťaly šesťdierkové, vyrezávané jemným rezom, leptané kyselinou dusičnou a prírodné morené.
Cenník a objednávky
Cena záleží od vyhotovenia. V prípade objednávky je možné dohodnúť z akého dreva by mala byť fujara, zdobenie fujary a následne cenu. Je možné vyrezať venovanie k jubileu a fujaru vyzdobiť mosadznými krúžkami. Ku fujare je vypísaný rodný list s údajmi: Dátum výroby, meno fujary, materiál, ladenie a výrobca.
O mne
Už ako chlapec, ktorý vyrastal na dedine, som rád narábal s nožíkom. Obľúbený nožík bol “Rybka“, s ktorým som urobil prvé píšťalky z vŕby. V roku 2005 som sa začal zaujímať o výrobu pastierskych píšťaliek. Nastál čas zháňania si potrebnej literatúry a bazového dreva. Vo februári 2005 som sa zúčastnil prednášky „ FUJARA II“, výroba a interpretácia, ktorú usporiadalo SOS Banská Bystrica. Na tejto prednáške som si kúpil knižku Hráme na fujare od Dr. Ladislava Lenga a zoznámil som sa aj s výrobcami, ako sú Vladimír Homola, Peter Blaha, Juraj Slivka a Michal Fiľo. Pán Peter Blaha mi dal základné informácie o rozmeriavaní dierok na píšťalky. Na základe jeho rád a možných výrobných postupov, som v auguste 2006 vyrobil prvú šesťdierkovú pastiersku píšťalku. V tom istom roku som sa stretol aj s vynikajúcim výrobcom pánom Dušanom Holíkom a ukázal som mu moju vyrobenú šesťdierkovú píšťalku. Pochválil ju a to mi dodalo viac odvahy pustiť sa do výroby pastierskych píšťal.
Prečítať viacO fujare
Fujara – slovenský ľudový hudobný nastroj, ktorá je jedinečná tým, že sa v minulosti nachádzala len na Slovensku a stála sa symbolom života pastierov na strednom Slovensku. Vyskytovala sa najmä v regiónoch Podpoľania, Gemera a Pohronia. Na Podpoľaní to bolo v okolí Detvy, v Gemeri to bolo v Tisovci, Utekáči a na Pohroní to bolo v Priechode, v Podkoniciach a Lučatíne.
Fujara je výnimočná svojim tvarom, veľkosťou, výtvarným prevedením a charakteristickým zvukom. Práve pre jej pekný prenikavý zvuk, bola často využívaná aj ako signálny nástroj pastierov. V súčasnosti je fujara vyhľadávaný hudobný nástroj, pre jej špecifický zvuk a je neodmysliteľnou súčasťou folklórnych súborov, fujaristov, pri vystúpeniach na folklórnych slávnostiach. Pre tieto výnimočné vlastnosti slovenská fujara a jej hudba bola v novembri 2005 zapísaná do zoznamu diel nehmotného dedičstva UNESCO.
Prečítať viac
